Language Thinking Lab Slovensko

  Človek môže byť vo svojom materinskom jazyku rozhodný. Vie povedať nie. Vie ukončiť nepríjemný rozhovor. Vie byť diplomatický, keď je to potrebné, a priamy, keď diplomacia prestáva fungovať. Vie žartovať. Vie sa brániť. Vie presne ukázať, kde sa končia jeho hranice. A potom začne hovoriť cudzím jazykom. Zrazu pôsobí zdvorilejšie, než v skutočnosti je. Alebo hrubšie. Chladnejšie. Neistejšie. Slabšie. Príliš formálne. Príliš opatrne. Zmenil sa jeho charakter? Možno vôbec nie. Možno sa zmenilo iba to, akú časť svojho charakteru dokáže v novom jazyku ukázať . Niekedy sa v cudzom jazyku nemení naša osobnosť. Mení sa iba to, ktorú jej časť dokážeme vyjadriť. Keď poznáte iba jednu odpoveď, nemáte ešte skutočný výber Predstavme si jednoduchú situáciu. Niekto vám telefonuje a od začiatku sa správa agresívne. Vo svojom jazyku presne viete, čo urobíte. Možno poviete: Najprv sa nauč normálne rozprávať. A zložíte telefón. Možno zostanete úplne pokojní. Možno povi...

  Kategória: Online učenie jazykov Mnohí ľudia v Latinskej Amerike rozumejú oveľa viac angličtiny, než si myslia. Pozerajú YouTube. Počúvajú hudbu. Sledujú filmy a seriály. Čítajú komentáre v angličtine. Počúvajú podcasty. Poznajú stovky, niekedy tisíce anglických slov. Ale keď začne skutočný rozhovor, všetko sa zrazu zastaví. A problém zvyčajne nie je v inteligencii. Nie je v lenivosti. Ani v gramatike. Skutočný problém spočíva v tom, že väčšina ľudí sa naučila rozpoznávať angličtinu , ale nie myslieť v angličtine . Rozumieť je pasívne. Hovoriť je aktívne. Toto je jedno z najväčších nedorozumení pri učení sa jazykov. Porozumieť vete a vytvoriť vetu sú dva úplne odlišné mentálne procesy. Keď počúvate, mozog prijíma informácie. Keď hovoríte, mozog musí súčasne: vyberať slová; vytvárať vetné štruktúry; kontrolovať gramatiku; riadiť výslovnosť; emocionálne reagovať; predvídať reakciu druhej osoby; pokračovať v premýšľaní. To všetko sa deje počas niekoľkých sekúnd. Preto je hovorenie o...

  Ak sa učíte po slovensky vážne, skôr či neskôr narazíte na jednu z najdôležitejších — a zároveň najťažších — tém: vid slovies. Pre mnohých študentov je zvláštne, že v slovenčine často existujú dve slovesá tam, kde v angličtine alebo inom jazyku stačí jedno. Prečo robiť znamená „robiť“, ale urobiť znamená „urobiť“? Prečo môžeme povedať píšem, ale napíšem už znamená budúcnosť? Odpoveď je jednoduchá: slovenčina sa nezaujíma iba o to, čo robíte. Zaujíma ju aj to, či je dej ukončený, opakovaný, práve prebieha alebo už skončil. Čo je vid slovesa? V slovenčine väčšina slovies existuje v dvoch podobách: nedokonavý vid dokonavý vid Nedokonavý vid opisuje: dej v priebehu opakovaný dej zvyk neukončený dej Dokonavý vid opisuje: ukončený dej výsledok niečo, čo sa stalo raz a skončilo sa Príklad: robiť = robiť urobiť = urobiť Nedokonavé Dokonavé Význam robiť urobiť robiť / urobiť písať napísať písať / napísať čítať prečítať čítať / dočítať hovoriť povedať hovoriť / pove...

  Pre mnohých cudzincov je jednou z najväčších záhad slovenčiny dvojica slovies: robiť – urobiť písať – napísať čítať – prečítať Na prvý pohľad znamenajú to isté. V skutočnosti však hovoria o deji úplne odlišným spôsobom. Jeden dej, dva pohľady Predstavme si vetu: Čítam knihu. Nevieme, či ju dokončím. Hovoríme iba o procese. Teraz druhá veta: Prečítal som knihu. Tu je výsledok jasný. Kniha je dočítaná. Dej sa skončil. Slovenčina rozlišuje priebeh a výsledok V mnohých jazykoch túto informáciu vyjadruje čas alebo kontext. Slovenčina ju často vyjadruje samotným slovesom. To robí komunikáciu veľmi presnou. Jediná predpona môže úplne zmeniť význam. Nie je to len gramatika Porovnajme: Písal list. Možno ešte stále píše. Možno ho nikdy nedokončil. Ale: Napísal list. Výsledok existuje. List je hotový. Prečo je to užitočné? Slovenčina dokáže veľmi presne rozlišovať medzi: procesom, opakovanou činnosťou, jednorazovým dejom, ukončeným výsledkom. Bez pot...

  Jedna z prvých vecí, ktorá prekvapí cudzincov pri učení slovenčiny, je množstvo tvarov jedného slova. dom domu domom dome domy domov Na prvý pohľad to vyzerá komplikovane. V skutočnosti ide o veľmi logický systém. Čo je pád? Pád ukazuje, akú úlohu má podstatné meno vo vete. Pozrime sa na jednoduchý príklad. Vidím učiteľa. Rozprávam sa s učiteľom. Idem k učiteľovi. Slovo sa mení, pretože sa mení jeho funkcia. Nie význam. Prečo angličtina používa menej pádov? Stará angličtina mala kedysi podobný systém ako dnešná slovenčina. Postupne však väčšina pádových koncoviek zmizla. Ich úlohu prevzali: pevný slovosled, predložky, pomocné slová. Namiesto koncovky dnes angličtina často používa predložku. Slovenčina si zachovala starší systém Slovenčina patrí medzi slovanské jazyky. Tie si ponechali bohaté skloňovanie. Preto môžeme povedať: Peter vidí Annu. Aj: Annu vidí Peter. Význam zostáva rovnaký. Pády jasne ukazujú, kto vykonáva dej a kto je jeho predme...

  Ak sa učíte slovenčinu po angličtine alebo nemčine, pravdepodobne ste si položili otázku: Kde je "the"? Alebo: Kde je "a"? Odpoveď je jednoduchá. V slovenčine neexistujú členy. To však neznamená, že jazyk nevie rozlišovať medzi známou a novou informáciou. Robí to jednoducho iným spôsobom. Ako fungujú členy v angličtine? Pozrime sa na dve vety. I bought a book. The book is interesting. Prvá veta predstavuje novú informáciu. Druhá hovorí o knihe, ktorú už poznáme. Členy pomáhajú poslucháčovi orientovať sa v texte. Ako to robí slovenčina? Slovenčina povie jednoducho: Kúpil som knihu. Kniha je zaujímavá. Bez jediného člena. Význam však zostáva úplne jasný. Prečo? Pretože jazyk využíva kontext. Kontext je silnejší než člen Predstavme si vetu: Na stole leží kniha. Nikto sa nepýta: "Aká kniha?" Kontext nám poskytuje dostatok informácií. Ak pokračujeme: Kniha patrí mojej sestre. automaticky vieme, že ide o tú istú knihu. Bez po...