Language Thinking Lab Slovensko

  Pre mnohých cudzincov je jednou z najväčších záhad slovenčiny dvojica slovies: robiť – urobiť písať – napísať čítať – prečítať Na prvý pohľad znamenajú to isté. V skutočnosti však hovoria o deji úplne odlišným spôsobom. Jeden dej, dva pohľady Predstavme si vetu: Čítam knihu. Nevieme, či ju dokončím. Hovoríme iba o procese. Teraz druhá veta: Prečítal som knihu. Tu je výsledok jasný. Kniha je dočítaná. Dej sa skončil. Slovenčina rozlišuje priebeh a výsledok V mnohých jazykoch túto informáciu vyjadruje čas alebo kontext. Slovenčina ju často vyjadruje samotným slovesom. To robí komunikáciu veľmi presnou. Jediná predpona môže úplne zmeniť význam. Nie je to len gramatika Porovnajme: Písal list. Možno ešte stále píše. Možno ho nikdy nedokončil. Ale: Napísal list. Výsledok existuje. List je hotový. Prečo je to užitočné? Slovenčina dokáže veľmi presne rozlišovať medzi: procesom, opakovanou činnosťou, jednorazovým dejom, ukončeným výsledkom. Bez pot...

  Jedna z prvých vecí, ktorá prekvapí cudzincov pri učení slovenčiny, je množstvo tvarov jedného slova. dom domu domom dome domy domov Na prvý pohľad to vyzerá komplikovane. V skutočnosti ide o veľmi logický systém. Čo je pád? Pád ukazuje, akú úlohu má podstatné meno vo vete. Pozrime sa na jednoduchý príklad. Vidím učiteľa. Rozprávam sa s učiteľom. Idem k učiteľovi. Slovo sa mení, pretože sa mení jeho funkcia. Nie význam. Prečo angličtina používa menej pádov? Stará angličtina mala kedysi podobný systém ako dnešná slovenčina. Postupne však väčšina pádových koncoviek zmizla. Ich úlohu prevzali: pevný slovosled, predložky, pomocné slová. Namiesto koncovky dnes angličtina často používa predložku. Slovenčina si zachovala starší systém Slovenčina patrí medzi slovanské jazyky. Tie si ponechali bohaté skloňovanie. Preto môžeme povedať: Peter vidí Annu. Aj: Annu vidí Peter. Význam zostáva rovnaký. Pády jasne ukazujú, kto vykonáva dej a kto je jeho predme...

  Ak sa učíte slovenčinu po angličtine alebo nemčine, pravdepodobne ste si položili otázku: Kde je "the"? Alebo: Kde je "a"? Odpoveď je jednoduchá. V slovenčine neexistujú členy. To však neznamená, že jazyk nevie rozlišovať medzi známou a novou informáciou. Robí to jednoducho iným spôsobom. Ako fungujú členy v angličtine? Pozrime sa na dve vety. I bought a book. The book is interesting. Prvá veta predstavuje novú informáciu. Druhá hovorí o knihe, ktorú už poznáme. Členy pomáhajú poslucháčovi orientovať sa v texte. Ako to robí slovenčina? Slovenčina povie jednoducho: Kúpil som knihu. Kniha je zaujímavá. Bez jediného člena. Význam však zostáva úplne jasný. Prečo? Pretože jazyk využíva kontext. Kontext je silnejší než člen Predstavme si vetu: Na stole leží kniha. Nikto sa nepýta: "Aká kniha?" Kontext nám poskytuje dostatok informácií. Ak pokračujeme: Kniha patrí mojej sestre. automaticky vieme, že ide o tú istú knihu. Bez po...

  Mnohí študenti slovenčiny si po prvých lekciách všimnú zvláštnu vec. V angličtine je poradie slov veľmi prísne: I see Peter. Ak zmeníme poradie slov, veta sa stane nesprávnou alebo bude znamenať niečo úplne iné. V slovenčine však môžeme počuť: Vidím Petra. Ale aj: Petra vidím. A dokonca: Vidím ho dnes. Dnes ho vidím. Ho dnes vidím. Pre cudzinca to môže vyzerať ako chaos. V skutočnosti však slovenský slovosled nie je náhodný. Má svoju logiku. Prečo môže byť slovosled vo slovenčine voľnejší? Dôvodom sú pády. Pozrime sa na vetu: Peter vidí Annu. Aj keď zmeníme poradie: Annu vidí Peter. stále vieme, kto koho vidí. Koncovky nám totiž hovoria, akú funkciu má slovo vo vete. V angličtine musíme často spoliehať na poradie slov. V slovenčine nám pomáha gramatika. Preto je slovenčina flexibilnejšia. Ak teda slovosled nie je potrebný? Potrebný je. Len neslúži hlavne na určovanie gramatických vzťahov. Slovosled často ukazuje: čo je nové čo je dôležité na čo chc...